Zmrašťovanie odliatkov je kľúčovým aspektom, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu a integritu konečného produktu. Pochopenie rôznych typov zmršťovania spojených s rôznymi materiálmi, ako napr liatej ocelealiatina, rovnako ako faktory prispievajúce k defektom, ako sú zmršťovacie dutiny a horúce trhliny, sú nevyhnutné pre efektívne postupy odlievania.
Zmrštenie v liatej oceli a liatine
Pri diskusii o zmrašťovaní je dôležité rozlišovať medzi dvoma primárnymi materiálmi používanými pri odlievaní:liatej ocelealiatina. Oba materiály vykazujú zmrštenie, ale mechanizmy a rýchlosti sa môžu líšiť.
Oceľová liatina zvyčajne podlieha celkovému zmršteniu približne1,5 % až 2 %z jeho roztaveného stavu do jeho stuhnutej formy. Toto zmrštenie je primárne spôsobené tepelnou kontrakciou materiálu, keď sa ochladzuje. Naproti tomu liatina má vyššiu mieru zmrštenia, všeobecne okolo2 % až 3 %. Dodatočné zmršťovanie liatiny možno pripísať jej zloženiu, ktoré zahŕňa vyšší obsah uhlíka, ktorý ovplyvňuje jej správanie pri tuhnutí.
Skutočné zmrštenie odliatkov
Skutočné zmrštenie sa vzťahuje na celkovú zmenu rozmerov odliatku z jeho tekutého stavu do jeho konečného pevného stavu. To môže zahŕňať tak objemové zmršťovanie počas chladenia, ako aj účinky tuhnutia. Správny návrh a výpočet geometrie odliatku sú nevyhnutné na prispôsobenie sa tomuto zmršťovaniu, pretože ak tak neurobíte, môže to viesť k rozmerovým nepresnostiam a zhoršeniu mechanických vlastností.
Zmršťovacie dutiny a pórovitosť
Zmršťovacie dutiny, tiež známe ako zmršťovacie dutiny, sa vyskytujú, keď tekutý kov nedokáže naplniť formu v dôsledku nedostatočného privádzania počas tuhnutia. Tento jav môže viesť k slabým miestam v odliatku, vďaka čomu je náchylný na zlyhanie pri zaťažení. Na druhej strane, pórovitosť – často pozorovaná pri odliatkoch – je primárne spôsobená zachytením plynu alebo nesprávnymi technikami liatia, čo môže ďalej znižovať štrukturálnu integritu.


Praskanie za horúca a tlaky odlievania
Trhliny za horúca sú ďalším významným problémom pri odlievaní. K tomu dochádza, keď je odliatok ešte pri zvýšených teplotách, ale už začal tuhnúť. Napätia vyvolané počas ochladzovania môžu prekročiť pevnosť materiálu v ťahu, čo má za následok praskliny. Riadenie rýchlosti ochladzovania a pochopenie tepelných vlastností materiálu môže pomôcť zmierniť riziká praskania za tepla.
Praskanie a deformácia za studena
K praskaniu za studena dochádza po ochladení odliatku na izbovú teplotu a je často výsledkom zvyškových napätí. Tieto napätia môžu pochádzať z nerovnomerného ochladzovania, čo vedie k rozdielnej kontrakcii v priebehu odlievania. Takéto napätia môžu tiež viesť k deformácii, ktorá ovplyvňuje konečný tvar odliatku a použiteľnosť.
Na zníženie pravdepodobnosti praskania a deformácie za studena je dôležité implementovať správne chladiace techniky a procesy na uvoľnenie napätia počas a po procese odlievania.
Čas odoslania: 25. októbra 2024